Sú pesticídy na Slovensku?
2007 – Po vyhodnotení výsledkov analýz zameraných na obsah zvyškov pesticídov v potravinách, Slovensko zožalo namiesto chvály hanbu. Pri jahodách sme sa v prekročení limitov umiestnili na prvom mieste.
2009 – bolo v EÚ celkovo 45 percent potravín s obsahom rezíduí pesticídov, 25,9 percenta zeleniny, ovocia a obilnín obsahovalo dva a viac druhov rezíduí pesticídov, pri 3,99 percentách vzoriek bol limit MRL (maximálny reziduálny limit) prekročený.
[Kristýna Šmehýlová, Kto robí zle meno slovenským pestovateľom? týždenník Farmár, číslo 33/2009]
2015 – Takmer polovica jedla v Európe a 60% potravín na Slovensku obsahuje rezíduá pesticídov [ Greenpeace Slovensko, web 18. marca, 2015]
Zvyšky pesticídov v našej strave sa vyskytujú čoraz viac!
Predávajú sa po celej Európe a spotreba pesticídov z roka na rok narastá
Na čo slúžia pesticídy?
Na ochranu rastlín proti chorobám, škodcom a burine.
Čo sú pesticídy?
Pesticídy sú chemické látky: insekticídy, herbicídy, fungicídy, nematocídy, rodenticídy, akaricídy, algicídy, mulloskocídy a piscicídy.
Viete aké nežiaduce účinky môže mať konzumácia zostatkov pesticídov?
Zatiaľ poznáme účinky len jednotlivých pesticídov a nie mixu. Keďže pesticídov je enormne veľa(685+) ani sa všetky kombinácie testovať nedajú. Informácie ohľadom výskytu pesticídov v ovocí získavame až 2 roky po zbere informácií. Je rok 2015 a prezentujeme si tu údaje 2013. Podľa grafu nesmeruje to tým správnym smerom.
Je to na Slovensku veľmi zlé?
2013: Zo 78,7% počtu všetkých vzoriek ovocia bola zistená prítomnosť zvyškov pesticídov. Zelenina mala „len“ 58%. Tieto údaje nájdete v správe o kontrole rezíduí pesticídov v potravinách za rok 2013 publikovala: Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky.
Správa sa vydáva s dvojročným omeškaním a graf nasvedčuje, že teraz je to ešte horšie.
A čo naše obľúbené jablká?
„Hovorkyňa Greenpeace Slovensko Miroslava Ábelová informovala, že zatiaľ čo v bio jablkách sa pesticídy nenašli, 83 percent z konvenčne pestovaných jabĺk obsahovalo zvyšky pesticídov..“ Zdroj SITA, Greenpeace: Jablká obsahujú zvyšky pesticídov, bio jablká nedostať 21.10.2015
Sú ozaj pesticídy jednotlivo bezpečné?
Captan [kaptán] (fungicid) na ničenie plesní bol v roku 2004 v Amerike zbavený názvu „potencionálny karcinogén“. Prečo? Výsledky štúdie boli aplikované len na myšiach. Teraz je klasifikovaný ako potenciálny karcinogén len vo vysokých dávkach. Nízke dávky nedráždia črevo.
[US EPA. 2004. Captan: Cancer Reclassification; Amendment of Reregistration Eligibility Decision; Notice of Availability. Federal Register 69: 68357-68360]Možné použitie: jablko, zeler, hruška, jahoda, višňa, kapusta, kaleráb, koreňová zelenina a mnoho a mnoho ďalších.
Široké spektrum použitia a podozrenie na karcinogénne účinky.
Toto je len jeden pesticíd!
Monitorovacie metódy používané v členských štátoch EÚ umožnili identifikovať až 685 rôznych pesticídov (zdroj: European Food Safety Authority, 2015.he 2013 European Union report on pesticide residues in food EFSA Journal 2015;13(3): 4038,169pp.doi:10.2903/j.efsa.2015.4038)
Konvenčná výroba priamo poškodzuje prírodu a aj zdravie ľudí a aj tak sa stále viac chemikálií používa
Farmári aj naďalej používajú pesticídy napriek ničeniu životného prostredia, zdravia a so stále zvyšujúcimi nákladmi na udržateľnosť .
[Clevo Wilson, Clem Tisdell Ecological Economics December 2001, strany 449–462 doi:10.1016/S0921-8009(01)00238-5 ]
Najviac ohrozené pesticídmi sú deti
Ich telo ani z ďaleka nie je tak silné a odolné ako dospelé. Dieťa je menšie, dieťa je zraniteľnejšie. Jedno jablko so zvyškami pesticídov pre 15kg dieťa nie je to isté ako jedno jablko pre 80kg dospelého muža. Preto by sme aspoň svojim deťom mali dávať čo najviac potravín bez pesticídov.
Ako nekonzumovať pesticídy?
Alternatívou sú BIO produkty, čiže produkty ekologického poľnohospodárstva. Aktuálne tie nie sú konkurenciou pre konvenčnú(neekologickú) výrobu.
Prečo ?
BIO produkty sú nákladnejšie, vzácnejšie a preto momentálne drahšie.
Ekologické poľnohospodárstvo je tradičná poctivá práca bez nebezpečných chemických skratiek a v súlade s prírodou.
Spoločne vieme cenu znížiť a dostupnosť zvýšiť
Ako?
Ak chceme menej pesticídov v strave musíme začať od seba
Urýchlenie rozvoja ekologického poľnohospodárstva sa dá dosiahnuť ak o BIO produkty zo strany zákazníkov bude väčší záujem!
V tomto prípade sa cena odvíja od vzácnosti produktu. Ak sa BIO bude pestovať vo väčšom množstve cena bude pomaly klesať. Ak bude BIO viac ľudí kupovať bude sa aj viac pestovať. Takto sa poľnohospodár nebude báť prichádzajúcich inovácií, ktoré prinesú zvýšenie výnosov a pokles cien. Prečo? Lebo vie, že sa mu investícia vráti, že je o BIO záujem. Je to celý reťazec. Vždy je tu vzťah ponuka a dopyt. Platí tu,že predajcovia kupujú len to čo ľudia „pýtajú“(kupujú). A to platí aj ak produkt vôbec nie je skladom a nikdy produkt predajca nepredával. V tomto prípade by impulz pre predajcov bol ak by ste im povedali čo chcete a oni vám to zoženú. („pretože to ľudia pýtajú“) On vie, že vám to predá a tak neriskuje, že niečo nakúpi a bude to musieť vyhodiť, lebo sa to pokazí.
Príklad:
Ak chcete aby sa prestali pestovať jablká konvenčne (83% obsahuje stopy pesticídov) tak ich prestaňte kupovať a nahraďte ich BIO, z dlhodobého hľadiska BIO bude postupne cena klesať a konvenčne postupne stúpať. Objavia sa síce nejaké krátkodobé akcie na konvenčné, aby sa zbavili predajcovia zásob. Ale ak ani tak sa jablká nepredajú a nabudúce ich nenaskladnia a naskladnia viac BIO. Prečo? Lebo BIO ľudia pytajú BIO sa predáva a konvenčné musel vyhadzovať!